Author | Lightnews

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 10h

Čechov asi čaká slovenská kultúrna cesta. Zatiaľ sú civilizovaným národom, pravidelne vydávajú najzásadnejšiu poetickú knihu všetkých čias - Kvety zla. V Čechách sa akoby každé vydavateľstvo chcelo pochváliť svojou knihou Kvetov zla. :)
Aktuálne tu máme túto od Maťa v preklade Vítězslava Nezvala.

Charles Baudelaire - Květy zla, Maťa, 2025, preložil Vítězslav Nezval.

3

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 1d

A je to doma, teším sa. William Shakespeare - Sonety (Modrý Peter, 2025, preložil Marián Andričík).

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 2d

Jan Skácel - Malá nádraží
(kniha: Překásná je nepotřeba nářku, Blok, 2006)

Malá nádraží

Jsou krajiny, kde děti ještě vlakům mávají.

Vždycky jsme malinko smutní
na malých nádražích,
kde nikdo nečeká.

Najednou máme bílou duši z bezu,
najednou je v nás příliš z člověka.

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 6d

Z Kyjeva

Lucia s Petrom si napíšu nový príbeh.
Modlitby hluchému, čo vraj bdie nad nami.
Zápletka nenechá nikoho na pochybe.
Tanky ich vítajú presnými hlavňami.

Agresor smeje sa chabému úkrytu.
Náboje zvolajú: „Čauko! Čo vy tu?“

Napokon, hlupák sa o pravdu nesúdi.
Miluje vodcu, nemyslí na ľudí.

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 7d

Začíname...

2

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 7d

V krajinách bývalého Československa poznám síce iba jedného fanúšika šialenej kresby Jamesa Harrena okrem mňa, ale to je fuk! Ako Rumble, kde sa v Londýne zjaví barbarský bojovník s veľkým mečom a okrem pobíjania démonov sa snaží prežiť v pube, tak Supermega, superhrdinský masaker, stoja za to!

James Harren - Rumble 1-6 a Ultramega 1-2.

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 8d

Erik Kriššák - O múze

Oprela si hlavu
o moje ramená
a zaspala.

Ja spávam veľmi málo,
takže to robí za mňa.

Navykol som si,
že je tu so mnou,
až som ju prestal
vnímať.

A keď toto čítam,
desím sa,
že už nedýcha...

2

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 11d

Občas si ľudia ťukaju na čelo, keď si kupujem tie isté básnické zbierky v rôznych prekladoch. Prečo to robím? Vždy, keď niekto pochybuje o tom, že umelecký preklad má mnozstvo možností, siahnem po poslednej strofe basne Zdochlina od Baudelairea. Aha, koľko má variácií!

Charles Baudelaire - posledná strofa Zdochliny v českých prekladoch

A potom řeknete, má sladká krásko krásek,
těm červům, již vás přepadli,
že zachoval jsem si tvar bývalých svých lásek,
i když se zcela rozpadli.
/Vítězslav Nezval/

Však potom, kráso má! rci klidně v červů svár,
již polibky tě zkruší,
že božskou podstatu i mrtvé lásky tvar
v své zachoval jsem duši!
/Jaroslav Vrchlický/

Pak rcete, kráso má, těm červům, kteří v šeru
polibky žrát vás budou dál,
že božskou podstatu i tvar svých lásek věru,
ač dávno tlí, jsem uchoval!
/František Hrubín/

Nuže, ó krásko má! řekněte potom hmyzu,
Jenž sežere vás v polibcích,
Že zachoval jsem tvar i božskou tresť, tu mízu
Všech rozložených lásek svých!
/Vladimír Holan/

Ó kráso má, pak řekněte, až políbiti
Hmyz žravý přijde tváří nach,
Že já jsem uchoval i tvar i božské bytí
Svých lásek rozložených v prach.
/Ivan Slavík/

To, krásko, rcete však těm červům, kteří, hluší,
vás budou líbat kusadly,
že tvar a podstatu svých lásek chovám v duši,
i když se bědně rozpadly.
/Svatopluk Kadlec/

Červům však řekněte, až přijdou, krásko krásek,
a polibky vás začnou žrát,
že božskou podstatu a ryzí tvar svých lásek
v svém srdci chovám napořád.
/Jiří Pelán/

Charles Baudelaire - slovenské preklady poslednej strofy Zdochliny

No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď bozkáva vás do kostí,
že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
z rozpadu svojich ľúbostí.
/Ján Kostra/

Tak, moja krásna! A povedzte červom, čo vás
bozkami budú potom žrať:
Aj keď sa rozpadla láska - váš božský obraz
že som si vedel zachovať.
/Ľudomír Feldek a Ann Lara/

Ó, krása, povedz to červači, čo ťa kvári
a čo ťa zhltne v návnade,
že som vždy chránieval jadro a božské tvary
tých mojich lások v rozklade.
/Ján Švantner/

4

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 12d

Dajme si na večer jedného Baudelairea. Smrť milencov v preklade Jána Švantnera.

Charles Baudelaire - Smrť milencov
(kniha: Kvety zla, Ikar, 2023, preložil Ján Švantner)

CXLVI
Smrť milencov

Zaspíme v izbe plnej ľahkých vôní
na lôžku hlbšom ako temný rov
a čudný kvet, čo z poličky sa kloní,
pod krajším nebom pre nás rozkvitol.

Vdýchneme chtivo, až to kdesi zvoní,
jas vlastných sŕdc, čo ešte nezhasol,
a ako fakľa, ktorá horí z tôní,
v zrkadle duší iskrí meteor.

Raz večer, v mystickej a modrej chvíli,
vzbĺkneme spolu, jediní a číri,
jak dlhý vzlyk... vzlyk plný lúčenia.

A neskôr Anjel, zastaviac sa v bráne,
oživiť príde, bytosť blažená,
temné zrkadlá, z ktorých popol vanie.

1

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 15d

Ci pána, ďakujem. 🙂

1

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 15d

Fico vsadil na jedinú kartu, že buducnost je ruzzká. Šeredne sa sekol, hoci u nás je táto predstava ako doma a postupne sa pretavuje do reality. Škoda, nemusela by.

1

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 15d

Fór je v tom, že svet nám chce ublížiť. Ten ruzzký...

1

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 15d

Tému potratov som kedysi dávno zhrnul do sonetového venca (14 sonetov, každý začína posledným veršom predchádzajúceho a 15. sonet je tvorený prvými veršami tých štrnástich). Téma je to ťažká, bolestivá, a preto sú aj slová na hrane. Nechcú uraziť, ale rozraziť nekompromisné postoje.
2/2

Erik Kriššák - Potraty

IX.
Budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána,
vlastnými vnútornosťami mu upchá ústa,
v márnivej túžbe sa mu zaliečavo klania,
chce získať nežné pohryzenie a to ustáť.
Dúfajúc v čosi, čomu ani nerozumie,
lásku mu núka, pritom hovorí mu – Bože!
Nevracia ani štipku na oplátku, umne
nakáže – pomôž si sám, ja ti nepomôžem!
Veleb ma za to, že som mrzký večný život
obalil zášťou do mokvavých handier blenu,
chudobu cti si, veď je isto spravodlivou,
Prečo ju pekelnými vatriskami ženú?

Parazit nadája sa, spomínam si hmlisto,
matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou.

X.
Matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou
plnia sa bratislavské kostoly a chrámy,
veriace ovešané umučeným Kristom
na jeho muky hriechy hádžu, páni, dámy.
V jednom sa v modrom svetle svätožiara zjaví,
v druhom zas láskyplne k smrteľníkom hlása
kazateľ slovo božie, skandujú mu davy,
popri tom kameňuje vinnú vinná masa.
Keď blížni blížnej vyčítajú žalmy z tváre,
chcú spasiť dušu, vľúdne rečie obžaloba,
život si dokatovať môže, tam je v práve,
siahne si na dušu a zistí, čo je zloba!

Toť na Medarda z oblohy sa leje hana,
chuť viery bude akurátna, správne slaná!

Erik Kriššák - Potraty

XI.
Chuť viery bude akurátna, správne slaná,
milosti v nemilosti iné neostáva,
jedno je, zadaná si, a či nezadaná,
jediná pravda, aj keď ľavá, vždy je pravá.
Dosť bolo planých a filozofických rečí!
Problém je daný. Kedy zakážeme deve
rozhodnúť o tom, čo sa zjavne mnohým prieči,
slobodná voľba daná Bohom končí v hneve.
Budúcich detí nepýta sa nikto na to,
či chceli narodiť sa z prvotného hriechu,
veď je to stály hrozný biznis so Zubatou,
fatálny, cintorínmi na jar kvitne nechuť.

Satan chce krvavnice, podhodil nám pištoľ,
nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto!

XII.
Nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto
sa preje kriku mĺkvych nezrodených detí,
ich matkám chystá hladomorňu, do nej čisto
mučiace vybavenie dodá, ohňom svieti
do tvárí neslobodných nešťastníc, čo mali
tú drzosť použiť to, čo im bolo dané,
vraj vlastnú vôľu, ten klam, akokoľvek malý,
mrú pod nohami kata pri nebeskej bráne.
Padlému anjelovi načim dodať kšefty,
Zrazený? Kdeže, veď bol jasne povýšený
tým povýšeným starcom inkvizičnej sekty,
má stály prísun hriešnych duší, najmä ženy.

Prečo mám pocit, že som myška v oku sovy,
čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví...

Erik Kriššák - Potraty

XIII.
Čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví,
že s nami snuje nepochopiteľné plány?
Alebo oddať sa mu ako milencovi
má panna, potom ako žena klusať za ním?
Nemám nič proti tomu, aby voľba bola
poslednou šancou z možných volieb z nemožného,
diktátom zhatiť voľbu, ako sa to volá?
Otroctvo je to, Ču-mu-lang-ma toho zlého!
Pýtam sa rovno, ty si pastier a my ovce?
Raz ostriháš nás, kŕmiš, potom hladno režeš?
Musíme strpieť jarmo, okované zvonce
od stráží v talároch, smer vysvätené mreže?

Smie vládca vítať život absolútne nový,
na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy?

XIV.
Na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy
násilný diktát spoločenskej objednávky,
som písal slová, ktoré sám len ťažko strovím,
musel som, azda nebudete držať stávky.
Viem, tieto verše boli plné nenávisti,
bolesti, neférových podpásových pästí,
zistil som, oplatí sa vzbudiť v ľuďoch istý
nechutný pocit v miere, čo sa do nich zmestí.
Urážky? Chápem, neboli však cieľom, práve
naopak, verím, že sa človek zmení, len ak
sa znechutene vzoprie súdom pri otrave
princípmi, ktoré držia stranu odhaleniam.

Vytryskli na obranu bezbranného bôľu.
Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu?

Erik Kriššák - Potraty

XV.
Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu
kráľovnej stvorenia a pani nad životom?
Pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru
na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou.
Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto,
pre možné čosi smelo dokatuješ niečo,
čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom,
si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou.
Budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána
matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou,
chuť viery bude akurátna, správne slaná,
nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto!

Čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví,
na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy?

1

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 15d

Tému potratov som kedysi dávno zhrnul do sonetového venca (14 sonetov, každý začína posledným veršom predchádzajúceho a 15. sonet je tvorený prvými veršami tých štrnástich). Téma je to ťažká, bolestivá, a preto sú aj slová na hrane. Nechcú uraziť, ale rozraziť nekompromisné postoje.
1/2

Erik Kriššák - Potraty

I.
Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu,
do ktorej pôvodne ju určil božský oco?
Má právo rozhodnúť sa, osve a či spolu
s budúcim plodom bude kráčať dňom i nocou?
Námietky prvým prikázaním nezabiješ,
si muž a v celej veci nie si ani otec,
chápem ťa, túžiš panovačne vyhnať zmije
z Edenu, sám tam nie si, čakáš vo forote,
až príde rada na posledný súd, čo prísne
posúdi každú jednu chybu tvojich skutkov
a v mene lásky v miske božskej váhy skysne
aj dobro. Ako mlieko, streklo príliš prudko.

Viem, ťažko sa ti klania predtým, tobôž potom,
kráľovnej stvorenia a pani nad životom.

II.
Kráľovnej stvorenia a pani nad životom
doprajem vládu nad jej materinským telom,
nesúdim, nepoznané okolnosti o tom,
čo ani možné dieťa isto nevedelo,
si nechá pre seba, veď nemám žiadny dôvod
zaživa pitvať, či ju niekto nenakazil
semenom chlipnej túžby takmer ukážkovo
a či ju poter vraždí v mene anabázy.
Zvedavosť náhle píše nasledovné verše,
otázku, prečo dvojmo delíš jeden život?
Kým pri pôrode prirodzene najvzácnejšie
neoddelí sa, nemáš nárok hľadieť krivo.

Nič nedbáš na to, exkomunikuješ chorú,
pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru.

Erik Kriššák - Potraty

III.
Pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru,
dnes doba žičí krátkym flirtom, ľahkým devám,
morálka kape, sťaby zmizla z tohto sporu,
reklamným hlasom doktor Smrť im vábne spieva:
Tabletku kúp si, čo rozkoši voľnú ruku
ponechá na druhý deň, až sa vrátiš z flámu.
Nepoznáš náhodného zvodcu? Do popuku!
Prehltni medicínu, hrozbu nechaj samú.
Ten malý chrcheľ hnusu radšej miesto teba
nech zakrvaví na toalete odtok z misy,
spláchni ho, voda vzýva čisté modré z neba,
na nebi mráčik spasiteľa chabo visí.

Ako len ubrániť sa televíznym šotom
na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou?

IV.
Na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou
chystá sa nedeľňajšia kázeň s túžbou vlka,
stružliká kríže vinným údom voľným okom
a vlastné klince lačno do nich pozatĺka.
Sutana na nás z parlamentu chrabro kráka,
svetská moc vyhovuje posväteným plánom,
nuž ako Svätý Juraj, ktorý skolil draka,
bez bázne nezaváha stať sa Hlúpym Janom.
Boh účel nad prostriedkom skraja posväcuje,
Si žena? Trp a neprotiv sa Jeho vôli,
uži si večnosť, vzišla z rozvášnenej ruje,
tvoj názor spravodlivú mužnosť nezabolí.

Hej, černokňažník, nevzbudí tá deva ľútosť?
Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto.

Erik Kriššák - Potraty

V.
Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto,
keď, dobiedzavo, mamka chce ti kázať
a do pokrmu primieša ti poľný kúkoľ,
vari si iba dáka otrávená váza?
Zem rozhoduje o tom, či raz bude klíčiť,
ak áno, div a zázrak zrodí na počkanie,
okamih stvorenia ohlásia vo zvonici,
zvon neodbije umieračik vtedy, ak nie.
Tvoj partner zasial, túži ovplyvňovať plody,
jak farmár, ktorý chce, či nechce žať a zberať,
nevládny, predsa vládne, ako sa mu hodí,
zákonom silnejšieho, v ňom moc zviera zvera.

Tak počuj, šéfe, bleskom spamätaj sa, vieš čo?
Pre možné čosi smelo dokatuješ niečo!

VI.
Pre možné čosi smelo dokatuješ niečo,
z kresťanskej viesky pamätám si jednu ženu,
zhrešila, ale postavila sa tým mečom
dedinskej zloby, a tak žila iba pre ňu,
pre svoju dcéru, hoci vďaka vlastnej matke
nervový kolaps zažila, aj dnes sa trasie,
veriaca láska ukazuje, aké vratké
je nenávidieť neželané puky v raste.
Pýtam sa, kde bol otec, podlý zradca, chrapúň?
Páril sa, avšak nestaral sa, hoci mohol,
zanechal dievča s malou dcérou, nech len skapú
v prostredí, v ktorom ľuďom ubližujú Bohom.

Netvár sa bohorovne a že je ti ľúto,
čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom!

Erik Kriššák - Potraty

VII.
Čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom,
o tom sa nikdy nebudeme baviť, jasné?
Pakuj sa, tvoje reči vyznievajú duto,
Chceš kázať, zakazovať? Padaj z mojej básne!
Príkazy páchnu z poza tvojich zhnitých perí,
poučky o mravnosti falošnými zvukmi
špikuješ, uver, že nik im viac neuverí,
nadarmo besne peníš, snažíš sa byť spupný.
Jedno ti nechám, aspoň si sa dáko činil,
nie ako tamten klérus, krížikoví páni,
čo neomylne odhaľujú hriešne viny
a samým nevadí im, že sú samozvaní.

Bruchabôľ, podobáš sa na studené lečo,
si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou.

VIII.
Si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou,
tiara spoza Ríma dodáva ti silu.
Odpustiť? Hohó, si ty božím synom? Prečo
prejaviť ľútosť mal by si aj pre nemilú?
Napokon, odpustky, tie niečo stoja, vieme?
Pokora pevne tkvie len v submisívnej žene,
podvoľ sa, gloriola pána tvorstva, Zeme,
ťa opanuje, pokým Diabla nevyženie!
Je v tvojej mysli, šepká čosi o riešení,
vraj rozhodni sa ako chceš a ako cítiš.
Daj pozor, pokušiteľ v žilách nádej spení,
všemocný vládca vyhostí ťa večným bytím.

Múdrejšie zdá sa pred večerou súdiť rána,
budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána.

2 1 1

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 16d

Nič iné nevedia. Nemajú výchovu, spôsoby, morálne kvality...

2

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 16d

Nič také nekompetentné rezort kultúry ešte nezažil. Horšie je, že jediná agenda je ničiť, keby aspoň nerobili nič.

1 3

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 16d

Ha! Môj príhovor na Scénickej žatve spred štyroch rokov. Navzdory Covidu to bola skvelá skúsenosť.

5

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 18d

Pardon za ten ypsilon, správne je fejkoví.

1

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 18d

Detašované pracovisko ministerstva nekultúry. V duchu hesla - čím viac prúžkov, tým viac Adidas - nám falošní vlastenci a fejkový národniari vycapili vlajky, kde sa dalo. Keby to nebolo trápne, bolo by to smiešne.

2 4

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 21d

Tak už sa chystáme. Od pol ôsmej to v Aligátore na Špitálskej v Bratislave roztočíme. Aj s hosťujúcou dychovou sekciou.

Žalman Brothers Band v príprave na koncert v Aligátore.

2

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 21d

Tu je text - Vojdite, obesil som sa.

Erik Kriššák - Vojdite, obesil som sa

Veľké európske mestá ako Londýn alebo Praha
sú hrdé na svoje starobylé kosti.
Woody Allen môže nahrávať parížsku bohému
z 20. rokov rovnakého storočia a neminie na výpravu takmer nič.
Bratislava mrzačí hradný kopec, akoby tie moderné domy v podhradí nestačili.
Sklo a betón vrastený do spomienok na korunovačné mesto.
Na minulosť sa zabúda, rodopisy sa nivočia.
Synagógu zbúrali, zato nacistov máme v parlamente.
Hneď vedľa hradu.
Aj ten má sklenenú náplasť namiesto okna.
Výsmech pamiatkovej starostlivosti počuť cez celé mesto.
Visí nad našimi hlavami ako odsúdená kultúra.
Davy sa túlajú okolo neviditeľnej šibenice.
Krá, krá, krákajú politici.
Názov som šľohol Camusovi z knihy, ktorá by sa kultúrnym ignorantom zišla.
Napokon, keď vykročíme za smrťou, možno prežijeme.

1

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 21d

Včera som bol aj troška pozitívny. Na začiatku...

1 2

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 23d

Dnes podvečer (17:00) v Banskej Bystrici prednesiem nejaké svoje básne. Ars Poetica Neosoliensis je veľmi príjemná čítačka, kebyže máte cestu okolo a túžite po hudobno- poetickom zážitku...

Ars Poetica Neosoliensis, 16.10.2025 o 17:00, Cikkerova sieň historickej radnice, Banská Bystrica.

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 23d

Také malé memento. Katastrofický dážď (od polovice, trvá to, kým sa rozprší) od Žalman Brothers Bandu z klubu Pod lampou. Už tento piatok hráme pre zmenu v Aligátore na Špitálskej.
youtu.be/ox0zvbLCZPc?...

Žalman Brothers Band: Katastrofický dážď

YouTube video by Erik Krissak

youtu.be

Erik Kriššák @erikkrissak.bsky.social · 24d

Dobrá poézia, čo to je?
2/2

Vždy to tak bolo, bežní konzumenti umenia netušili, prečo je práve toto to „pravé“. Avšak nemali problém spoľahnúť sa na znalcov. V postfaktuálnej dobe neexistuje niečo také, čo pred takými dvomi storočiami bolo samozrejmé. Rešpekt a akceptácia múdrych (i keď omylných) autorít. Preto sa nemožno čudovať, že učitelia, vedci, vzdelanci, ale aj umelci nemajú na formovanie vkusu prakticky žiadny vplyv. Inými slovami, máme marginálnu množinu náročnejších čitateľov a zástup nevzdelaných čitateľov bez snahy o počúvanie autorít, nedajbože, aby vypočuté podrobili kritickému rozboru.

A tým sa dostávame k internetovej poetickej tvorbe. Množstvo čitateľov bez akýchkoľvek nárokov na kvalitu (okrem citového páči/nepáči) budí dojem, že určuje „dobrotu“ básní. Mýli sa. Určuje trend, v ktorom neohrabaní pisatelia nadbiehajú neohrabaným čitateľom a spolu vytvárajú dojem, že poézia nepotrebuje úsilie, poznanie a vývoj. Na tom nie je nič zlé, je to realita. Horšie je, že tomuto trendu uverili samotní autori, pyšní na to, že nevedia, čo je rým, rytmus, verš, strofa, vlastný jazyk si nevážia ani toľko, čo by sa za mobil vošlo. Hrdí na gramatické a štylistické chyby, nadúvajúci sa, že oni sa od teórie dištancujú, sú revoluční, alternatívni a pod. Pritom ani len netušia, že aby človek začal rozkladať poznané na niečo nepoznané, musí aspoň tušiť, voči čomu sa vymedzuje. To je, akoby šiel čitateľ na operáciu srdca a zveril sa do rúk šarlatánovi, ktorý o medicínu nezakopol, ale má doma kuchynský nôž, tak prečo by mu nebodol.

Pre mňa dobrá báseň znamená to, že ma zasiahne emočne, navnadí fantáziu, aktivuje myslenie a prekvapí svojou podobou. Niekedy samozrejme stačí iba jedna z týchto kategórií a som spokojný. A prečo vôbec čítam poéziu na internete? Keď ma každý deň zaplavuje množstvo básní, ktoré nemajú takmer nič z hore uvedeného? Nuž, volá sa to prirodzený výber. Štatisticky sa na sto alebo tisíc nevyvinutých autorov nájde jeden talent, ktorý zaujme. A vždy, keď sa tak stane, som spokojný. Hľadačstvo je pre mňa dôležité, udržuje ma v strehu. Napokon, kvalitu nemusím hľadať, tá je v knihách klasikov i vybraných súčasníkov. Akurát pri nich človek často skončí v uzavretej bubline bez kontaktu s realitou.